Informácie sa na nás sypú zo všetkých strán. Z titulnej strany novín na nás kričia tváre politikov, z rádia sa ozývajú hlasy známych osobností, presadzujúce určité vyhradené názory. V televízii a na internete sa opakuje ten istý scenár. Informácie sú šírené vo veľkej miere masovokomunikačnými prostriedkami a médiami. Človek sa im nevyhne, aj keby neviem ako veľmi chcel. Sú všade naokolo, rozplývajú sa do každého milimetru priestoru a častokrát nás okrádajú o možnosť uvažovať nad javmi a tvoriť vlastné úsudky. Americký básnik a spevák Jim Morrison, nie nadarmo, povedal: ,,Kto ovláda média, ovláda myseľ“. Rozmach vplyvu médií možno považovať za dôsledok vývoja ľudskej spoločnosti a doby, no sami si musíme položiť otázku či to už nie je až príliš. Média formujú názory a postoje ľudí do takej miery, že neostáva priestor na vlastné postrehy a myšlienky. V tomto mediálnom chaose je veľmi ťažké nepodľahnúť tlaku a vytvoriť si na veci vlastný názor. Mediokracia na nás doslova dýcha zo všetkých strán.
Ako študentka masmediálnej komunikácie si veľmi dobre uvedomujem akou veľkou silou disponujú médiá. Primárnou úlohou médií je reflektovať realitu, no média často realitu prikrášľujú, zveličujú, prípadne vynechávajú určité informácie. Robia tak v záujme mediálnych korporácii a spoločností, ktoré ich platia. Preto sa bežní ľudia dozvedajú o kauzách typu Čistý deň, Kočner alebo Trnka ako poslední a neveriacky krútia hlavami. Treba si však dobre uvedomiť, kto média v skutočnosti živí. Na jednej strane sú to ich majitelia a záujmové skupiny, ktoré prostredníctvom médií presadzujú vlastné záujmy. Média pre nich slúžia ako nástroj propagandy a šírenia určitej ideológie. Na druhej strane sme to my obyčajní ľudia. Práve my ako prijímatelia mediálnych obsahov prisudzujeme týmto obsahom význam a dôležitosť. My sme tí, ktorí častokrát úplne bezmyšlienkovite preberáme názory, šírime hoaxy a zdieľame neoverené správy z internetu. Aj medzi mojimi facebookovými priateľmi sú ľudia, ktorí šíria hocijaké hlúposti, zverejnené rôznymi pochybnými webmi, pričom sa vôbec nezamýšľajú nad spoľahlivosťou a pravdivosťou daných informácii.
Takýmto správaním dovoľujeme médiám svojvoľne manipulovať s obsahom a sami seba staviame do pozície pasívneho publika, ktoré si nevie vytvoriť na veci vlastný názor. Ideálny vzťah medzi médiami a spoločnosťou by mal byť prínosom pre obidve strany. Úlohou médií je informovať o tom čo sa deje doma i vo svete a hodnotiť udalosti, ktoré sa udejú. Úlohou a výsadou recipientov je kriticky zhodnotiť podané informácie, overiť si ich z viacerých dostupných zdrojov a následne vyvodiť k daným skutočnostiam vlastný postoj.
Média sú úzko prepojené s politikou. Už v minulosti vládnuca strana vďaka médiám prezentovala svoje názory a ovplyvňovala bežných ľudí. Inak to nie je ani v dnešnej dobe. Môžeme tvrdiť, že u nás panuje demokracia, no sami seba klameme. V médiách vždy nájdeme určitú formu cenzúry. Každá jedna uverejnená informácia v médiách prešla určitým ,,výberovým konaním“. Niekto ju vybral spomedzi milióna iných informácii a spracoval určitým spôsobom. Preto možno tvrdiť, že každá správa, ktorú sa dopočujeme z médií, je určitým spôsobom subjektívna a záleží od autorovho prejavu ako ju podá. Je dôležité aký postoj k nej zaujmeme a ako veľmi sa necháme ovplyvniť.
Dobrým príkladom mediálnej propagandy a moci médií sú voľby. Voličom sú prostredníctvom médií prezentované volebné kampane rôznych politických strán. No všímavý pozorovateľ neprehliadne, že médiá podporujú určité strany, zatiaľ čo iným nedávajú dostatok priestoru. Neustálym spomínaním niektorých mien a káuz sa snažia nahrať hlasy tej či onej strane a naopak potopiť konkurentov. Veľkú moc médií pri volebných kampaniach možno pozorovať na sociálnych sieťach. Lídri strán sa snažia osloviť voličov prostredníctvom propagandy šírenej najpopulárnejším médiom – internetom a oslovením mediálne známych osobností. Príkladom je predseda strany Sloboda a solidarita, Richard Sulík, ktorý si, tesne pred parlamentnými voľbami, objednal reklamu u známej mediálnej hviezdy Zuzany Plačkovej na sociálnej platforme Instagram, s cieľom osloviť nových voličov.
Nastoľovanie tém v spoločnosti závisí vo veľkej miere od médií, pretože práve mediálne spoločnosti rozhodujú o tom, ktoré informácie budú zverejnené a naopak, ktoré vôbec nespomenú. Agenda setting sa dá považovať za určitú formu mediálnej manipulácie, s pomocou ktorej médiá určujú témy, ktoré v spoločnosti najviac rezonujú. Tým, že určitý jav spomenú a informáciu znova a znova opakujú, vyvolávajú u publika pocit, že práve táto téma je dôležitá a malo by sa o nej rozprávať. Keď nám médiá neustále hovoria o tom, aké dôležité je ísť voliť, je predpoklad, že sa volieb zúčastní viac občanov. No prílišné omieľanie určitých tém môže spôsobiť nežiadúci efekt. Tak sa deje aj v prípade Mariána Kotlebu a jeho politickej strany. Z mnohých mediálnych príspevkov je evidentné, že sa médiá stavajú proti nemu, no neustálym spomínaním jeho strany skôr ,,nahrávajú“ Kotlebovcom nových voličov. Veď ako sa hovorí, niekedy zlá reklama spôsobí väčšiu odozvu ako tá dobrá.
Poslaním médií je odrážať realitu a informovať o nej. No mediálne spoločnosti sprostredkúvajú obraz deformovanej skutočnosti. Poskytované informácie zámerne zveličujú, aby dosiahli čo najvyššiu odozvu. Prinášajú obraz sveta, ktorý je oveľa horší ako realita. Častokrát vyslovujú
závažné tvrdenia, napriek tomu, že nedisponujú overenými dôkazmi. Takéto nepodložené výpovede sú neobjektívne a nemožno im veriť. Minulý rok zverejnil portál pluska.sk informáciu o vražde prokurátora v Poprade. Správa sa rozšírila na ďalšie slovenské spravodajské portály a na všetky sociálne siete. Krátko na to však reagovala Polícia Slovenskej republiky a uviedla, že zranený prokurátor žije. S podobnými prípadmi dezinformácii sa stretávame v médiách na dennej báze. Médiá sa snažia predbehnúť ostatné konkurenčné médiá a priniesť informáciu ako prvý, bez toho aby si daný fakt dôkladne overili a zistili podrobnosti. Potreba rýchleho zverejnenia informácii tlačí na médiá do takej miery, že nečakajú na potvrdenie oficiálneho zdroja a šíria klamlivé správy.
Okrem klamlivých správ sú publiku médiami prezentované aj falošné hodnoty ako krása, luxus, bohatstvo či úspech za každú cenu. Propagovaním týchto mylných hodnôt média posilňujú svoju moc a nepriamo diktujú ľuďom, akí by mali byť, čo by mali nosiť, aké produkty by mali kupovať a ako by sa mali správať. Dôsledkom toho dochádza k stádovému efektu a strate jedinečnosti jednotlivcov. Takmer vo všetkých časopisoch sa stretávame s retušovaním či inou zámernou úpravou fotografií, následkom čoho sa vytvárajú prehnané nároky na vzhľad partnerov. Ženám sú prezentovaní vysokí, vyšportovaní muži v drahých autách, zatiaľ čo chlapi sa idú zblázniť za bezchybnými vychudnutými kráskami, ktorým, na základe vyretušovaných fotiek, pojem celulitída nič nehovorí. Nereálne prezentovanie v médiách potláča skutočné hodnoty ako zdravie, láska, priateľstvo a núti ľudí hnať sa za peniazmi a zhŕňať hmotné statky.
Silná manipulácia názorov ľudí médiami je viditeľná tiež na obsahovej stránke mediálnych produktov. Určité zvolené výrazy a slovné spojenia môžu ľahko podnietiť v ľuďoch negatívne postoje voči určitej skupine ľudí, bez toho aby ju osobne poznali. Zaraďujeme sem rôzne diskriminačné vyjadrenia na adresu Rómov, Židov alebo moslimov, s ktorými sa stretávame aj v slovenských médiách. Táto stereotypizácia neprináša nič dobré, práve naopak, podnecuje v ľuďoch nenávisť voči niektorým skupinám obyvateľstva.
Média častokrát zámerne príjemcom nedovoľujú príliš sa zamýšľať nad šírenými posolstvami. Neustále produkujú nové a nové informácie, ktoré sú rýchlo šírené mediálnymi kanálmi, pričom možnosť spätnej väzby je značne obmedzená. Nemožno reagovať na každú vyprodukovanú informáciu, a to môže v recipientoch vyvolať pocity, že sa ani len neoplatí na dané veci reagovať a povzbudzuje to dojem neporaziteľnosti a neomylnosti médií. Mnohé zverejnené informácie sú len čiastočne pravdivé alebo prekrútené, tak aby vyhovovali mediálnym tvorcom. V časopisoch sa častokrát stretávame s určitými formami ospravedlnení, v prípade zverejnenia informácie, ktorá poškodzuje či haní meno osoby. Takéto nepravdivé tvrdenia môžu doviesť médiá až k súdu a k povinnosti zaplatiť odškodné osobe, ktorej meno bolo očiernené. Jedným z najkontroverznejších prípadov bolo ospravedlnenie v rozsahu 54 strán uverejnené v týždenníku PLUS 7 dní (č. 13/2014). Časopis si takýto trest vyslúžil za zverejnenie sporného článku o vtedajšom poslancovi SNS Štefanovi Zelníkovi. Periodikum totiž vyjadrilo pochybnosti, či poslanec nevyužil svoje politické kontakty na získanie dotácie z eurofondov pre svoju firmu. Toto možno považovať za dôkaz, že média, napriek tomu, že vo veľkej miere vplývajú na dnešnú spoločnosť, nie sú všemocné a v prípade porušenia zákona dochádza k ich postihom.
Napriek všetkým spomenutým negatívam možno konštatovať, že média slúžia aj dobrým záujmom. Pokiaľ nedochádza k zneužívaniu moci, silu médií možno využiť na prospešné účely. Vďaka poukazovaniu na rôzne problémy dokážu médiá ,,rozhýbať“ udalosti a primäť štátne orgány konať a riešiť rôzne spory či kauzy. Tak bolo v prípade vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Polícia sa začala prípadu naplno venovať až potom, čo sa do vzniknutej situácie naplno zapojili médiá, začali sa organizovať protesty Za slušné Slovensko a na povrch vyplávali dovtedy utajované skutočnosti. Príkladom pozitívneho vplyvu moci médií je pomoc ľuďom v núdzi o ktorých by sa, nebyť médií, svet nedozvedel. Po tragickom požiari bytového domu v Prešove sa organizovali peňažné zbierky na pomoc poškodeným. Vďaka propagovaniu zbierky, prostredníctvom rôznych mediálnych kanálov, sa vyzbierali nemalé peniaze, ktoré pomôžu obetiam nešťastia.
Moc médií sa odráža vo všetkých sférach života a každý z nás sa s ňou stretáva na dennej báze. Informácii je toľko, že je veľmi ťažké rozoznať, ktoré informácie sú pravdivé a ktoré zavádzajúce. Preto je dôležité rozlišovať medzi serióznymi a bulvárnymi článkami a overovať si informácie, pred tým než ich zdieľame s inými ľuďmi. Je nemožné, aby médiá produkovali 100% objektívne informácie. Mediálni tvorcovia by sa však mali snažiť čo najviac sa zdržať subjektívneho hodnotenia a poskytovať rôznorodé informácie. Každá zverejnená mediálna správa by mala mať určitú pridanú hodnotu a mala by recipientov obohatiť. Na druhej strane, príjemcovia by sa mali dôkladnejšie zamýšľať nad obsahom informácie, ktoré prijímajú či zdieľajú ďalej a nepodľahnúť mediálnemu nátlaku. Situácia v dnešnej mediálnej spoločnosti, plnej poloprávd a dezinformácii, nás priam vyzýva k využitiu kritického myslenia a vyvodzovaniu vlastných názorov.